ustálené poradie písmen
abecedný zoznam mien objavujúcich sa v texte s číslami strán, môže byť vecný, alebo menný
stručný výťah z obsahu článku, kapitoly alebo knihy, zachytávajúci podstatné údaje s presným udaním prameňa
optický rez písma určený na sadzbu textov veľkosti 5,5 bodu
diakritická značka pridaná k písmenu za účelom zmeny jeho výslovnosti
čiara písmovej osnovy určujúca postavenie akcentov, ktoré sú súčasťou písmen
titulkové písmo
znak spájajúci písmená „e“ a „t“, čo v latinčine znamená spojku „a“, od slov sa oddeľuje zúženou medzerou
oddeluje titulky od podtitulkov; umiesťuje sa prevažne na stred sadzby
pozri iónsky serif
krátka charakteristika knihy, kapitoly, článku atď.
rod latinkových písem klasického tvaru s nápadnými rozdielmi medzi vlasovými a tieňovanými ťahmi; os zosilnených oblých tvarov je kolmá na účiarie
časti knihy umiestnené za hlavný text, napr. bibliografia, indexy, obrazová príloha
nachádza sa v záverečnej časti na knihy, obsahuje dodatkový materiál nepodstatný pre hlavný text
interpunkčná značka označujúca vlastníctvo alebo vynechanie písmen
úprava v ktorej sa typografické mriežky na protiľahlých stranách nezrkadlia
autorom alebo vydavateľom opravené výstupy z tlačiarne
strana obsahujúca informácie o autoroch knihy
súbor právnych noriem upravujúcich vzťahy, ktoré vznikájú v súvisloti s vytvorením diela
pozri cyrilika
Pojmy vzťahujúce sa k problematike čitateľnosti, ako sú rozlíšiteľnosť (znakov) a zrozumiteľnosť (textu) sú si veľmi blízke, ale nie totožné. Rozlíšiteľnosť znakov rozhodne ovplyvňuje zrozumiteľnosť textu, ale na pochopenie toho, ako jedno ovplyvňuje druhé, ich nutne treba od seba oddeliť.
Len prednedávnom sa typografii venovali iba ľudia z praxe. Avšak v posledných rokoch sa začala o typografiu zaujímať celá škála odborov: matematici, počítačoví programátori, psychológovia a filozofi, ktorí v poslednej dobe uverejnili množstvo článkov o povahe písmových tvarov a ich usporiadania. Psychológovia používajú typografiu v súvislosti s aspektami gramotnosti a schopnosťami porozumieť čítanú informáciu. Filozofi zase skúmajú rolu typografie v reprezentácií a ovplyvňovaní jazyka. Takéto pohľady zvonka prinášajú typografom a písmarom cenné znalosti o tom, ako písmo funguje a aký má komunikačný potenciál. Miera rozlíšiteľnosti znakov písma je priamo závislá od tvorcu písma, kde nemusí byť v niektorých prípadoch tým najdôležitejším kritériom, kým samotná zrozumiteľnosť celého textu je vo väčšej miere doménou typografa.
Na prvý pohľad to môže vyzerať rozporuplne, ale aj to najčitateľnejšie písmo nemusí byť vždy zrozumiteľné. Jednou z najčastejších chýb, ktorých sa dopúšťajú študenti, je výber písma vytvoreného na konkrétny účel a jeho následné použitie na niečo, na čo sa vôbec nehodí. Celé katalógy písma vznikli digitalizáciou starších písem pôvodne vytvorených pre orientačné systémy, tituly magazínov, telefónne zoznamy a komerčné logotypy. Všetky môžu byť pritom vysoko čitateľné, ale ako textové písma určené na sadzbu dlhých textov sú úplne nepoužiteľné. Písmo Avant Garde je toho klasickým príkladom. Textové písma sú možno zo všetkých skupín tie najkonzervatívnejšie, a to z dobrého dôvodu. Familiárnosť je najdôležitejšia podmienka ich zrozumiteľnosti. To prirodzene vysvetľuje fakt, prečo bola evolúcia v oblasti tvorby textového písma taká pomalá.
Dobrá čitateľnosť je podmienená tým, ako dobre vieme jednotlivé písmená od seba rozlišovať. Písmové formy sú vytvárané tak, aby sa odprezentovali čistým a výstižným spôsobom. Nemusí byť vždy pravidlom, že aj čitateľné písmo nemôže mať aj výrazný charakter. Napríklad dobre čitateľné písmo Johnstonov Underground patrí aj medzi najľahšie rozpoznateľné písma – čo je dôkazom, že aj v najnáročnejších prostrediach jeho charakteristické formy ostávajú vizuálne jasne zreteľné.
Najčitateľnejšie písma sú všeobecne tie, ktoré majú väčšie otvorené alebo uzavreté vnútorné priestory – dutiny. To si však vyžaduje veľkorysejšie zvýšenú strednú výšku písem. Ak je však stredná výška príliš veľkorysá, dôsledkom môžu byť príliš krátke horné a dolné doťahy, čo môže nielen nepriaznivo ovplyvniť rozlíšiteľnosť jednotlivých písmen (výsledkom môže byť zlá rozlíšiteľnosť medzi minuskovými „h“ a „n“ a „l“), ale môže spôsobiť aj nedostatočné rozpoznávanie slovných tvarov. Pri efektívnom čítaní rozpoznávame častejšie celé „slovo-tvary“ než individuálne písmená. Prekreslenie Johnstonovho písma Underground Colinom Banksom najlepšie vystihuje (ilustruje) túto dilemu. V prepracovanej verzii maximalizuje veľkosť dutín pri zachovaní jasne definovaných horných a dolných doťahov pre optimálny tvar slov.
Veľkosť dutín je mimoriadne dôležitá pri rozlišovaní medzi najčastejšie používanými písmenami: „e“, „a“ a „s“, pretože im chýbajú iné rozlišovacie prvky (nemajú žiadne horné a dolné doťahy, a všetky majú takmer rovnakú šírku a podobný tvar) a obsahujú takmer rovnako veľké dutiny. Pre ich časté opakovanie v texte, je preto najlepšie ak je veľkosť oka písmena „e“ a uzatvorenej dutiny písmena „a“ čo najväčšia.
Najčastejšie zamieňané znaky medzi sebou sú pochopiteľne „i“, „j“, „l“ a „f“, „t”. Písmeno „I“ je v mnohých písmach takmer identické s číslicou „1“, a podobne je to aj s písmenom „O“ a nulou „0“. Relatívna čitateľnosť závisí aj od individuálnej veľkosti písmen: napr. „m“ a „w“ sú jednoducho viac čitateľnejšie ako „i“ alebo „l“, pretože zaberajú viac miesta.
Samozrejme problém s rozlíšiteľnosťou znakov sa zhoršuje aj s vlastnými črtami niektorých písem. Typickým, dobre zdokumentovaný príkladom je verzála „C“ v písmach Bodoni, Baskerville a Caslon, ktoré majú všetky charakteristický dolný serif, čo môže spôsobovať zamieňanie s verzálou „G“. Prekrížená kurzíva verzálového „J“ písem Baskerville, Caslon, Imprint a Plantin sa dá ľahko zameniť za minuskovým „f“, zatiaľ čo kurzívne „h“ písma Garamond máme tendenciu čítať ako „b“. Celkovo však experimenty potvrdili, že písma, ktoré bežne používame, sú vo všeobecnosti pri vhodných podmienkach na čítanie dobre čitateľné. To sa týka bezserifových ako aj serifových písem.
Hrúbka písma ovplyvňuje čitateľnosť, pretože pridaná hrúbka musí nevyhnutne zasiahnuť do dutín písmen. Optimálna hrúbka ťahu písmena je okolo 18 percent strednej výšky písma a zvyčajne je skôr jemnejšia ako tmavšia. Veľmi tmavé rezy neraz degenerujú písmo do komickej podoby ich pôvodnej formy. Môžu vyzerať na prvý pohľad atraktívne, ale pri rýchlom čítaní ich celkový dizajn môže spôsobiť ťažkosti v rozpoznávaní jednotlivých písmen.
Čierna a biela síce poskytujú najväčší možný kontrast, ten však nie vždy umožňuje najčitateľnejšie riešenie. Samozrejme, že negatívne písmená (biele alebo žlté na čiernom pozadí) budú vyzerať vždy opticky väčšie, avšak v prípade komplikovanejších a komplexnejších informácií čitateľnosť naopak zhoršujú.
Odhliadnuc od toho, kontrast je dôležitou zložkou čitateľnosti. Niektorí ľudia trpia farbosleposťou, ktorá môže postihovať vnímanie určitých farieb; napríklad znižuje ich schopnosť rozlišovať medzi červenou a zelenou (to však nemusí platiť v prípade modrej a žltej). Zatiaľ čo schopnosť rozoznávať farby môže byť problémom, väčšina čitateľov vie rozoznať zmeny v tonalite.
Najefektívnejšie tónové kombinácie sú tie, ktoré využívajú bielu s inou prídavnou farbou: napríklad naše cestné značenie používa biele (bezserifové) písmo na tmavozelenom pozadí; varovné tabule sú značené čiernym písmom na žltom alebo reflexnom pozadí. Používanie viacerých farieb, najmä rovnakej tonality, výrazne znižuje čitateľnosť.
Bringhurst, R.: Elements of Typographical Style. Londýn : Hartley and Marks Publishers, 2013
Hrazdil, J., Moncman, Š.: Písmo, sadzba, sádzanie. Bratislava : Alfa, 1978
Jury, D.: About Face. Mies : Rotovison, 2004
Klata D.: Najčitateľnejšie písmo na svete. Bratislava : Nakladateľstvo, 2018
Kohút, L.: Typografická úprava knihy. Martin : Matica slovenská, 1960
Lanz, B., Němeček Z.: Písmo v propagaci. Praha : Merkur, 1974
Menhart, O.: Nauka o písmu. Praha : SPN, 1957
Mistrík, J.: Jazyk a reč. Bratislava : Mladé letá, 1984
Moravčík, F.: Metodika tvorby a radenia písma. Bratislava : SPN, 1969
Blažej, B.: Ruční sazba. Praha : SPN, 1978
Bernáth, M., Hrádek, O., Orlíček, J.: Technológia fotosadzby. Bratislava : Alfa,1985
Bernáth, M., Hrádek, O., Orlíček, J.: Foto sadzba. Bratislava : Alfa,1983
Dusong, J. L. Typografie od olova k počítačomm, Svojtka a Vašut, Praha, 1997
Panic, J., kolektív: Polygrafické minimum. Bratislava : Typoset, 2000
Pop, P., Fléger, J., Pop, V.: Ručná sadzba I. Bratislava : Alfa, 1984
Pop, P., Fléger, J., Pop, V.: Ručná sadzba II. Bratislava : Alfa, 1985
Slezák, M., Dvořáková, H., Bružeňák, J.: Písmo ve výtvarné výchově. Praha : SPN, 1985
Šíp, R.: Mini typo. Bratislava : SOU polygrafické, 2000
